Popis: |
Najväčšie chyby a omyly komunistických pohlavárov, omyly Marxa ale aj kapitalistických ekonómov. Akým spôsobom a ako rýchlo si buduje kapitalizmus svoj vlastný zánik. Autor nevynechal ani dopad vstupu Slovenska do Európskej únie a čo vstup bude znamenať pre obyčajného občana. Kam sa stratili miliardy, ktoré patrili celému národu a teraz už neexistujú a prečo slovenskí a českí dôchodci nebudú mať na dôchodky.
...Čo k tomu dodať? Kde ostal človek? A treba vôbec tieto protirečivé hodnotenia komentovať? Ak to nebolo stále ešte dosť zrozumiteľné, poďme sa pozrieť na Slovensko po r. 1989 (alebo kdekoľvek v postsocialistických krajinách) obyčajným sedliackym rozumom. Nepozerajme na súčasnosť cez peniaze, ale cez potreby ľudí a kapacitné možnosti spoločnosti.
• Ak sa má Slovensko vyrovnať s európskym štandardom v počte bytov, chýba nám ich asi pol milióna, to znamená, že sme mali tempo v bytovej výstavbe spred novembra udržiavať aspoň do roku 2005.
• Nie! My sme rozpustili stavebníctvo, drahé panelárne chátrajú a ľudia sa tiesnia v preplnených bytoch, alebo kde–kade vrátane papierových krabíc a stavbári sedia doma a pozerajú hlúpe televízne novely.
• Štyridsať rokov sme budovali potravinovú sebestačnosť, snažili sa zabezpečiť svetový štandard v spotrebe mlieka a mäsa na občana, a za 4 roky sme vyhubili polovicu stád a vážne ohrozili zdravie národa.
• Následkom týchto krokov nemajú prácu strojári, chemici atď. Ľudia sú bez práce (doma sedí vyše päťstotisíc ľudí a čaká na podporu).
• Kto bráni tomu, aby sme robili viac a vzájomne si vymieňali produkty, ktoré sú pre život nutné? Odpoveď je jednoduchá – živelná ekonómia a jej nástroj peniaze, ku ktorej sme sa vrátili. Veď peniaze nepotrebujú bývanie ani mäso, mlieko, či chlieb, postačujú im trezory a honosné banky, ktoré rastú ako huby po daždi.
Predtým nám pre zabezpečenie vyššej spokojnosti národa chýbali ľudia, boli by sme ich zamestnali oveľa viac. A dnes nemáme pre nich prácu, lebo nemôžeme zohnať bohatých zo svetovej ekonomickej špičky, aby sme im mohli robiť vazalov. Dnes nám nejde o to, aby sme viac produkovali pre seba, ale o to, aby sme pomohli k vyššiemu blahobytu svetovej špičke a ako ich lokaji mohli obhrýzať pohodené kosti... |