Neoliberálna propaganda, ktorá veľmi systematicky a cielene deformuje, ba priam valcuje obraz reality, prekrúca javovú podstatu spoločenských procesov s cieľom ovplyvňovania a totálneho ovládania ľudského - občianskeho vedomia už dlhodobo vedie popri primitívnom útoku na Rusko priam frontálny útok aj na Grécko. Tento útok trvá už od začiatku gréckej krízy, avšak svoju agresivitu značne vystupňoval po nástupe výrazne ľavicovej, sociálnodemokratickej SYRIZY k moci na začiatku roku 2015 a po nedávnom referende. V ňom grécky národ zreteľne a jasne odmietol neoliberálne experimenty vnucované lídrami Európskej únie a Medzinárodným menovým fondom. Cieľom je v očiach európskej verejnosti vytvoriť nenávistný a pohŕdavý postoj ku Grékom, označiť ich za žumpu Európy za ľavicových extrémistov. Dokonca sa opäť začalo strašiť nebezpečenstvom komunizmu, ktoré má obchádzať Európu.
.
xxxxxTento propagandistický útok dosahuje fantastické výsledky. Dostal aj značnú časť ľudí, ktorí venujú spoločensko-politickým otázkam viac pozorností, ako len sledovaním televízneho spravodajstva. Obraz Grécka a Grékov vďaka mienkotvorným médiám je pre väčšinu jasný: je to nenažraný, lenivý národ, ktorí zneužíva sociálny systém, poberá vysoké platy, vysoké starobné dôchodky a užíva si. Ostatné európske národy v EU sa musia skladať na pôžičky zabezpečujúce ich honosný život. Navyše sú Gréci tak trúfali a drzí, že odmietajú splácať svoje záväzky a ešte žiadajú ďalšie pôžičky. Propaganda sa vedie v zmysle hesla, že triedna závisť(aj keď nie je čo závidieť) je väčšia ako triedna nenávisť. Mimochodom, už Karol Marx hovoril o praktikách a metódach vrážania klinov do hroziacej jednoty pracujúcich možno s tým rozdielom, že dnes sa to deje v Európskom či globálnom meradle.
.
xxxxxPravda o Grécku je však úplne inde. Gréci vôbec nepatria medzi bohaté národy Európy. Ich historická cesta bola za posledných 100 rokov veľmi náročná a tragická. Prešli si od fašistickej diktatúry až po desaťročia trvajúce experimenty pravicových či stredových vlád. Stali sa objektom ekonomickej okupácie vyspelej Európy. Za celé toto (povojnové) obdobie si pracujúci v ťažkých sociálnych zápasoch vydobyli podobné sociálne štandardy, ktoré sú (boli) samozrejmosťou aj u nás. Vôbec nie je pravdou, že ich priemerné dôchodky prevyšujú 1200 eur mesačne a, že ich mzdy sa pohybujú v závratných sumách. Pravdou je, že nominálne sú príjmy Grékov vyššie ako tie naše Slovenské, avšak pri pohľade na výšku ich štandardných životných nákladov sa treba zodpovedne zamyslieť. Ten kto bol po zavedení eura v Grécku (a bol tam aj pred tým), musí priznať, že ceny tovarov a služieb išli raketovo hore a sú podstatne vyššie ako ceny v našich slovenských podmienkach.
.
xxxxxNepísanou pravdou o Grécku je aj to, že ich ekonomika je priam vysávaná kapitálovými skupinami predovšetkým z Francúzka a Nemecka. Prosperujúci lodiarsky, rybársky a potravinový priemysel, ako aj pre túto prímorskú krajinu významný cestovný ruch je vo väčšine prípadov pod kontrolou týchto kapitálových elít. Tlak únie, ako aj rôzne špekulatívne ekonomické mechanizmy podporujúce klientelizmus, korupciu mali na grécku ekonomiku zdrvujúci vplyv. Nasledovali kruté neoliberálne reformy v poslednom období vyžadované z prostredia EÚ. Na program dňa prišla privatizácia, prepúšťanie zamestnancov, znižovanie platov a s tým súvisiaci nárast nezamestnanosti, postupná likvidácia sociálnych štandardov vydobytých zamestnancami a odborovými organizáciami za dlhé desaťročia, ako aj skomplikovanie prístupu k zdravotnej starostlivosti. Jednoducho povedané - rádoví Gréci sa ocitli na hrane sociálnej priepasti.
.
xxxxxPre tých, čo si pamätajú, podobné neoliberálne reformy sme zažili na Slovensku v období vládnutia dvoch vlád Mikuláša Dzurindu, kedy sme sa zbavili strategických štátnych podnikov a zosekali sme sociálny charakter štátu v podobe tzv. Kaníkových a Zajacových reforiem. Pre pripomenutie, všetko sa to spočiatku dialo v zmysle prístupových rokovaní o vstupe SR do EÚ a neskôr aj na základe požiadaviek podmieňujúcich vstup SR do eurozóny.
.
xxxxxTo, čo vo vzťahu k problematike Grécka, nazvanej ako dlhová kríza, je potrebné zdôrazniť a podčiarknuť je fakt, že ekonomické zdroje naliate do tejto krajiny z krajín Európskej únie vrátane Slovenska, neboli smerované na podporu gréckeho hospodárstva a už vôbec nie na toľko krát zdôrazňovaný prepychový život nič nerobiacich Grékov. Tieto prostriedky a to je to, čo si ani naša verejnosť neuvedomuje, boli naliate do európskych bánk vo forme splátok Gréckeho dlhu. Zjednodušene a vulgárne povedané - európski daňoví poplatníci sa poskladali, aby nakŕmili „nenažraté“ kapitálové skupiny západnej Európy. Výsledkom nebola, a ani nikdy nemala byť pomoc stále viac a viac zotročovaným Grékom, ale naopak, prehĺbenie ich zadlženosti (ktorá už dávno presiahla 150% HDP), dramatické zhoršenie ich životných podmienok a samozrejme vyostrenie sociálneho napätia v spoločnosti.
.
xxxxxV nedávnom demokratickom referende grécka spoločnosť vyslala Európskej únii veľké NIE neoliberálnym experimentom. Tento akt však v žiadnom prípade neznamená, že Gréci sa chcú zbaviť zodpovednosti za splácanie dlhov. Odmietajú však diktát Bruselu, ktorý by celkom určite len prehĺbil už aj tak dosť zložitú ekonomicko-sociálnu situáciu Grékov. Postoj Grékov považujem za sympatický a svojim spôsobom v dnešných príliš unifikovaných vzťahoch v Európe za odvážny.
.
xxxxxSúčasný problém Grécka len výraznejšie poodhalil skutočnú podstatu súčasnej Európskej únie, a to minimálne v ekonomickej, ale i politickej rovine. V tej ekonomickej sa jasne ukázalo, že Európska únia v súčasnej štruktúre je nástrojom veľmi premyslenej a sofistikovanej ekonomickej okupácie národov Európy, predovšetkým nemeckým a francúzskym kapitálom. Už viackrát sme mohli sledovať, ako verejné zdroje zachraňujú privátny sektor v zmysle hesla: zisky privatizovať a straty zospoločenšťovať. Ten, kto sa usiluje vidieť pravdu, musí si všimnúť fakt, že neoliberalizmus zaobalený humanizmom, ľudskými právami, demokraciou a ekonomickou prosperitou je vo svojej podstate egoistický, zákerný a bezohľadný. Politický rozmer Európskej únie úzko korešponduje s tým ekonomickým a jeho podstata tkvie v totálnom potlačení akýchkoľvek náznakov či zárodkov možnosti inej cesty vývoja ako je ta kapitalistická.