História Sviatku práce
..........................................................................................................................................................................
História Sviatku práce
"Príde doba, keď naše mlčanie v hrobe bude mocnejšie ako naše reči!"
Sviatok práce nevznikol sám od seba. Jeho počiatok nemožno ani datovať udalosťami na Sennom trhu v Chicagu. Už v rokoch 1872 a 1873 boli totiž v New Yorku a v iných mestách ohromné demonštrácie za osemhodinovú pracovnú dobu. Hnutie bolo stále silnejšie a donútilo postupne kongres USA, aby 24. 6. 1878 zákon o osemhodinovej pracovnej dobe aspoň pre vládne práce (práce vo všetkých štátnych podnikoch) prijal.
Zákon sa však v praxi neuplatňoval a tak sa v říjnu 1884 rozhodla Odborová federácia USA a Kanady, aby sa od 1. mája 1886 pracovalo len osem hodín denne. O rok neskôr bol vydaný manifest, kde bolo uvedené, že zkrátením pracovnej doby sa do pracovného procesu vstrebajú nezamestnaní, že sa odstráni nadvýroba rozmnožením spotrebiteľov, že v dôsledku zlepšenia pracovných metód sa pri zkrátení pracovnej doby musia zachovať rovnaké mzdy. 16. 2. 1886 bolo vyhodených 1200 robotníkov z Mac Cormickovej továrne na hospodárske stroje. Príčinou boli požiadavky robotníkov - uznanie odborov, zvýšenie miezd apod. Pritom o rok skôr bola s robotníkmy uzatvorená zmluva, že nikto nebude prepustená pre členstvo v organizácii robotníkov. Firma mala aj čiernu knihu, kam zapisovala nepohodlných robotníkov, ktorí potom už nikde nedostali prácu.
2. 3. sa konala verejná schôdza vylúčených robotníkov, na ktorej prehovorili aj A. R. Parsons a M. Schwab, redaktor chicagských "Robotníckych novín", ktoré bojovali za skrátenie pracovnej doby pekárov, sladníkov atd. z 16 na 10 hodín dene a kde sa hlavne protestovalo proti ozbrojenej intervencii 400 policajtov a 300 agentov Pinkertonovej firmy. Schôdze robotníkov boli označované ako "spiknutie proti štátu", boly "pinkertoncami" napadaný, účastníci boli ubíjaní, prehliadaní a uvrhávaní do väzenia. To sa dialo takmer každý deň. V nedeľu pred prvím májom poriadala odborová centrála v Chicagu tábor ľudu za účasti viac ako 25.000 ľudí. A nastal očakávaný prví máj. Viac ako 25.000 robotníkov v Chicagu zastavilo prácu. Do 4. mája sa počet štrajkujúcich zdvojnásobil, takže sa štrajk stal všeobecným. Tretieho dňa "pinkertonovci" zabili robotníka, ktorý vraj ohrozoval štrajkokazov. Ďaľší traja príslušníci zahájili streľbu proti štrajkujúcim. Na protest bol zvolaný osudný tábor na Sennom trhu. Bol ku nemu vydaný leták popisujúci vraždy "pinkertoncov" a končiace slovami "Do zbrane! Voláme Vás do zbrane! Vaši „bratia". Provokatéri vydali zfalšovaný leták, končiaci slovami "Robotníci, prineste zo sebou zbrane!"
4. mája večer okolo deviatej bol tábor ľudu zahájený. Po 10 hodine sa objavili na nebi čierné mraky a ľudia sa rozišli z obavy pred dažďom. Na zhromaždisku zostalo okolo 200 ľudí. 100 strážnikov zaujalo pozíciu na rohu ulice a priblížilo sa k rieke. Po výzve k rozchodu sa naraz ozval výbuch bomby. Polícia zahájila paľbu, v zmätku aj do svojich kolegov. Puma hodená neznámou rukou zabila 7 policajtov a 60 ich zranila. Po celá noc prebiehalo zatíkanie. Rada robotníkov skončila vo väzení. Boli obžalovaní z vraždy.
Vykonštruovaný proces s predom vybranými členmy súdu a svedkamy, ktorí boli ochotní slúžiť polícii aj proti nevinným, však vraždu dokázat nemôhol a tak zmenil obžalobu na spiknutie k zavraždeniu policajtov. Väčšina obžalováných bola odsúdená na smrť. Americkí robotníci zohnali narýchlo 50.000 dolárov na uhradenie nákladov na nový proces - u vrchného súdu v Illinois. Aj ten rozhodol proti obžalovaným, čo pobúrilo aj meštiacke právnické kruhy. Keď ani guvernér po tisícoch dopisoch, po solidárnych akciách v Európe neudelil odsúdeným milosť, bola justičná vražda dokonaná. Aby bola rozoštvaná verejná mienka, vpašovala polícia do ciel odsúdených aj štyri pumy, vraj na pripravované atentáty.
11. novembra 1887 boli na šibenici zavraždení štyria odsúdenci - Spies, Parsons, Fischer a Engel (Lingg spáchal v cele sebevraždu deň predtým). Tisíce robotníkov obklopovali steny väzenia. Továrne zastavili prácu. Všade hliadkovali po zuby ozbrojení policajti, pripravená bola aj armáda. Pohrebu sa zúčastnilo viac ako 150.000 ľudí. Polícia chcela zakročit, ale takej sile vzdorovať nemôhla a tak ustupovala. Ľudia s červenými stuhami a kvetmy pochovali popravených na cintoríne Waldheim, 12 míľ od Chicaga. Až po rokoch sa preukázalo, že polícia hodenie pumy nastrojila a potom spôsobila odsúdenie nevinných. Roku 1893 boli zostávajúci taja odsúdenci prepustení illinoiským guvernérom, ktorý uznal ich odsúdenie nespravodlivým a predpojatým.
14. - 20. júla 1889 sa v La Salle Petrelle konal Mezinárodný robotnícky zjazd. Na červenej zadnej stene bol zlatý nápis "Proletári všetkých krajín, spojte sa!", v popredí ciele a požiadavky robotníkov: Politické a hospodárske vyvlastnenie kapitalistov, zospoločneňovanie výrobných prostriedkov. Tu zaznelo jasne aj ďaľšie posolstvo: "Ste bratia a máte len jediného nepriateľa: súkromný kapitál - nech už pruský, anglický, francúzský alebo čínsky." 20. července bolo uznesené, aby bol 1. máj od roku 1890 vždy dňom mezinárodnej demonštrácie požiadavkov pracujúcich - Sviatkom práce.
- zdroj: časopis Mladá Pravda - (www.komunisti.sk)
1. máj 1949 v Pezinku
a
(Zuzka, 24. 11. 2013 15:07)